Ako si svojimi myšlienkami tvoríme, alebo búrame život

Autor: Miriam Studeničová | 21.3.2020 o 15:33 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  294x

    Zdroj, alebo takzvaný pocit šťastia si každý z nás nesie sám v sebe. K svojmu osobnému pocitu šťastia teda nepotrebujeme nič iné, ako mozog, srdce a telo.

    Mozog produkuje myšlienky, srdce podporuje vieru v tieto myšlienky a telo vykonáva činy, ktoré sú na ceste za šťastím veľmi podstatné. Ak teda máme pozitívne myšlienky a veríme im celým svojím srdcom, jednáme pozitívne. A práve takýmito pozitívnymi činmi si tvoríme našu šťastnú realitu.

    Ak však máme negatívne myšlienky a veríme im celým svojím srdcom, konáme negatívne. A práve takýmito negatívnymi činmi si tvoríme našu nešťastnú realitu a nespokojnosť. Myšlienky majú obrovskú silu, ktorá môže náš život tvoriť, alebo naopak, boriť a cielene likvidovať. Je teda dôležité si uvedomiť, že jediným zodpovedným správcom našich myšlienok sme len my. Naším postojom k myšlienkam udávame smer nášho života.

    Realita osobného presvedčenia

   Myšlienky, ktorým veríme, vytvárajú naše osobné presvedčenie. Naše osobné presvedčenie vytvára realitu, tak ako ju vnímame a vidíme. Všetko, čo sa v našom živote odohráva, je teda v podstate len naším osobným presvedčením. Každý z nás má svoje vlastné vnútorné presvedčenie, vníma realitu svojím unikátnym spôsobom, a rovnako tiež vidí realitu svojim jedinečným pohľadom.

    Všetci sa čas od času stretávame s tým, že vidíme konkrétnu vec, či situáciu úplne odlišne, ako ten druhý. Naša vnútorná sila presvedčenia o realite nás veľmi často ovládne natoľko, že sme ochotní pustiť sa do boja za svoju vlastnú pravdu. Do boja o to, kto pravdu má a kto nie, ktorý musí priniesť víťaza a porazeného. Do boja, ktorý spôsobí bolesť slovami a činmi.

    Je však treba si uvedomiť, že realita tak, ako ju vnímame a vidíme, nie je pravdivá, ani nepravdivá. Rovnako aj to, že druhý človek môže vnímať a vidieť všetko úplne inak a môže mať iné presvedčenie. Doprajme teda druhému voľnosť v jeho presvedčení a takúto voľnosť by mal dopriať aj on nám. Potom nebude nijaký boj potrebný a obe zúčastnené strany sa môžu cítiť dobre. A nielen to. Vďaka tomuto pochopeniu môžeme nazrieť na realitu z úplne iného uhla pohľadu.

    Na bojovom poli

    Na bojovom poli často zápasíme so životnými situáciami, ktoré prichádzajú. Bojujeme s nimi, dávame zodpovednosť za vznik týchto situácií svojmu okoliu, obviňujeme okolie za to, že sa v danej situácii necítime dobre. Skrátka, hľadáme príčiny všade okolo, len nie u seba samých.

    Pripusťme, že v takýchto situáciách, ktoré sa nám nepáčia, a necítime sa v nich komfortne, nemá zväčšia zmysel bojovať. Treba ich prijať také, aké sú. Až potom ich môžeme začať riešiť konštruktívne. Teda opäť záleží len na tom, akým spôsobom premýšľame o situáciách, ktoré sa v našom živote odohrávajú.

    V skutočnosti totiž neexistujú negatívne, alebo pozitívne situácie. Sú to len "situácie, ktoré sa dejú" a o tom, kam budú smerovať rozhodujeme len my sami tým, ako o nich začneme premýšľať. Rozhoduje tiež uvedomenie, že na všetkom tom, z nášho pohľadu negatívnom, je vždy veľa pozitívneho.

    Mozgu je prirodzené vcítiť sa do situácií, ktoré sa odohrávajú. V prvom rade do situácií ohrozenia (negatívny pohľad, nešťastie). Toto je prirodzenosťou mozgu, zatiaľ čo pozitívne myslenie si je potrebné postupne osvojovať. Stále si teda treba uvedomovať, že zdrojom šťastia je pozitívne myslenie, viera v pozitívne myslenie a v následné pozitívne činy.

    Vnímate obsah väčšiny správ v médiách? Ide o negatívne správy, čím tragickejšie, škandalóznejšie, nepriaznivejšie, tým sú atraktívnejšie. Teda čím je titulok a obsah emotívnejší z pohľadu negácie, tým je lákavejší. Čo nám to hovorí?

    Nenechajme sa ovládať krátkodobým  odsúdením stavu, ktorý vidíme práve teraz v prítomnosti. Nezameriavajme pozornosť na bolestnú realitu, ktorá nás vedie len k sebaľútosti, či obviňovaniu druhých. Toto všetko vedie iba k negatívnym myšlienkam a k posilneniu existencie negativity, ktorá vedie naše telo k negatívnym činom.

    Zmena je možná

    Základným krokom pre to, ako si postupne osvojiť pozitívny pohľad a prístup k životu, je naučiť sa žiť vedome. Plne si uvedomovať každé svoje rozhodnutie v prítomnom okamihu. Vnímať pocity, ktoré ho sprevádzajú a byť si  vedomý ich dôsledkov. Znalosť našich rozhodnutí z minulosti je kľúčová, pretože práve ona vytvára našu prítomnosť a to, ako sa momentálne cítime.

    Pokiaľ sa však aj napriek tomu v prítomnosti necítime dobre, je potrebné túto situáciu prijať. Prijmime jednoducho fakt, že daná situácia je dôsledkom nášho rozhodnutia z minulosti. Akonáhle ju podobným spôsobom vedome prijmeme, môžeme v nej začať hľadať rôzne pozitívne aspekty. Tak môžeme získať nadhľad a začať pozorovať svoje emócie a pocity. Môžeme zamerať svoju pozornosť na to, čo je na konkrétnych situáciách pozitívneho, čo nám to má povedať, aké informácie nám to prináša, čomu novému sa vďaka danej situácii môžeme naučiť, aké sú reálne možnosti riešenia, a z akých uhlov pohľadov môžeme situáciu vnímať.

    Hra myšlienok

    Zastavte sa a len pozorujte a vnímajte svoje myšlienky. O čom vaše myšlienky sú, akým smerom sa uberajú a kam smerujú? Či chceme, alebo nechceme, myšlienky s nami hrajú určitú hru. Hru, v ktorej nás spravidla zaťahujú do minulosti, alebo naopak, do budúcnosti. Prítomnosť v tejto hre nemá priestor. Myšlienkam sa darí najlepšie v minulosti, alebo v budúcnosti. Myšlienky si radi vytvárajú domnienky a špekulácie o tom, čo bolo, alebo čo bude. V tomto sú najsilnejšie. Ak cítite úzkosť, stres, strach, nervozitu, či trému, tak práve vo vašej mysli prebieha nekonečná hra myšlienok minulosti a budúcnosti.

    To, že si s nami naše vlastné myšlienky hrajú určitú hru, sme schopní zachytiť vždy len v prítomnosti, čiže práve teraz, v tomto okamihu. Vďaka uvedomeniu si chvíle tu a teraz (chvíle našej bezprostrednej prítomnosti), a pozorovaniu myšlienok, môžeme túto hru prehliadnuť a spoznať, čo sa práve odohráva.

    Doprajte si 10 minút času. Iba sami so sebou. Zaujmite polohu tela, ktorá vám je najpríjemnejšia, upokojte svoj dych a dajte priestor svojej mysli. Nechajte myšlienky iba jednoducho plynúť bez toho, že by ste do nich zasahovali. Až nakoniec všetky myšlienky odplynú, pretože sa do nich nedávate zaťahovať svojim vedomím, zostane už len holá prítomnosť. Prítomnosť, kde nie sú strachy, ani úzkosti, pretože tie existujú iba v mysli a v jej ustavičnej projekcii minulosti, alebo budúcnosti.

    Možno, že to celé nebude až tak jednoduché, ale rozhodne by sme si mali aspoň uvedomiť, že ako myslíme a čomu veríme, tak sa správame a presne tak aj žijeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kičuru odvolala vláda tri dni po nástupe, jeho spolupracovníčka sa stala štátnou tajomníčkou

Ako začínajúca právnička sa mihla aj pri firme z nástenkového tendra.

Dobré ráno

Dobré ráno: S Orbánom sa musí EÚ vysporiadať hneď po víruse

Nie je pravda, že únia v čase pandémie nič nerobí. Robí to, čo sme jej dovolili.


Už ste čítali?