Moderné ľudstvo spí a sníva svoj sen o materializme! Prebuďme sa!

Autor: Miriam Studeničová | 24.9.2020 o 16:15 | Karma článku: 4,09 | Prečítané:  163x

   Dávne indické náboženské systémy hovoria o svete materiálnom, o svete hmoty, ako o svete ilúzie. Vyjadrujú ho pojmom „májá“, čiže ilúzia.

   Starí Toltékovia o ňom zase hovoria ako o hustom dyme, ktorý nám bráni poznať skutočnú realitu.

   Ak sa moderný človek stretne s takouto kategorizáciou prirodzene nesúhlasí, pretože pre neho, ani pre ľudí okolo neho, nie je svet žiadnou ilúziou, ani žiadnym dymom. Naopak, je absolútne reálnym, ba dokonca až bolestne hmatateľným. Veď ak predsa narazíte do hrany stola, alebo do nejakej inej veci, bolestne vás to zraní a vy si na vlastnej koži uvedomíte, že hmota nie je je žiadna ilúzia, ani žiaden dym, ale až príliš hmatateľná realita, ktorá nás každodenne presviedča o svojej reálnosti.

   Z tohto dôvodu sa materialisti pozerajú s odmietaním na všetky podobné náboženské tvrdenia a považujú ich za nereálne blúznenie. Podľa nich sú práve ony ilúziou a dymom, prostredníctvom ktorého duchovne vyšinutí ľudia spochybňujú reálnosť toho, čo je ako jediné reálne a skutočné. A to je hmota!

   A tým pádom sú materialisti s náboženstvami veľmi rýchlo hotoví. Je to pre nich len blud, ktorým sa nemá zmysel vôbec zaoberať.

   Ako je to však v skutočnosti? Kto má pravdu? Skúsme sa trochu hlbšie pozrieť na tieto zaujímavé a zásadné otázky.

   Materiálny svet nie je naozaj nijakou ilúziou. Je úplne reálny. Ale pozor! Nie je to jediná realita tak, ako sa domnievajú materialisti. Okrem neho totiž existuje aj niečo iné. Okrem reality materiálnej existuje aj realita nemateriálna, alebo inak povedané, realita Ducha.

   Poznanie komplexnej pravdy bytia a poznanie skutočnej reality, ktorá nás obklopuje, spočíva v uvedomení si existencie dvoch svetov. V uvedomení si sveta hmoty a sveta ducha.

   No a práve človek, žijúci na zemi, v sebe spája tieto dve reality. Jeho telo, jeho myseľ, jeho emócie, jeho duša a jeho duševné hnutia, to všetko je hmotného charakteru. Nech už ide o hmotu najhrubšiu v prípade jeho tela, alebo  celého fyzického sveta, alebo o hmotu jemnejšiu v prípade jeho mysle, jeho emócií a jeho duševných hnutí.

   Okrem toho však človek v sebe nesie aj najhlbšiu podstatu bytia, ktorá je duchovná. A tá  sa v nás prejavuje čistými citmi.

   Citové prežívanie má v sebe každý človek, a práve ono je realitou ducha! A práve preto môžeme realitu Ducha vnímať jedine prostredníctvom čistých citových hnutí. Jedine tak sa k nej môžeme priblížiť, chápať ju a vnímať ju.

   Pre porozumenie toho, čo bolo povedané, sa skúsme hlbšie zamyslieť na tvrdením, že Boh je Láska. Čo je však láska? Láska je predsa cit! Je to hlboké citové prežívanie, čo znamená, že k Láske Božej, a s ním stotožnenej Pravde Ducha, sa je možné približovať jedine prostredníctvom citu. Jedine prostredníctvom hlbokého citového prežívania, ktoré k nám k nej môže otvoriť bránu.

   Aj ľudská láska je podobného druhu. Nikto ju nikdy nevidel, nezvážil a neohmatal. Každý ju však môže cítiť. A ak ju cíti, prežíva šťastie. Ak ju ale necíti a nikdy necítil, je vnútorne vyprahnutý, citovo prázdny, a tým pádom nešťastný a nenaplnený. Láska, nech už ku komukoľvek je tým, čo napĺňa náš život a dáva mu pravú, najhlbšiu hodnotu. Láska je však cit a to znamená, že v jej čistej podobe je vždy prejavom ducha.

   Zásadnou chybou však je, že ľudia uviazli len v materiálnej realite. Že uviazli len v realite vlastného tela, vlastnej mysle, vlastných emócií a vlastných duševných hnutí, považujúc túto hrubú, alebo jemnejšiu hmotnosť za to jediné, čo reálne existuje. Tým ale zúžili komplexnosť materiálno duchovného bytia jedine na jeho materiálny rozmer. Celé bytie zúžili len na matériu. Ju považujú za to jediné, čo existuje.

   A samojedinosť matérie povýšili na božstvo a na akúsi modlu, ktorej sa klaňajú. Matéria, spojená s ich fyzickou existenciou a hmotným svetom okolo nich, sa pre nich stala všetkým. Na základe tohto presvedčenia žijú a myslia. Toto presvedčenie určuje ich hodnoty, ich ciele i to, čo považujú za zmysel života. A zmysel života vidia len v rámci svojej fyzickej existencie, čiže v tom, ako sú si schopní kvalitne a intenzívne fyzicky užiť života.

   Na základe presvedčenia o absolútnej samojedinosti hmoty vzniklo takmer všetko, čo vytvoril súčasný moderný svet. Toto je základná platforma spôsobu jeho myslenia. Približne deväťdesiat percent všetkého duševného bohatstva ľudstva stojí na tomto základe. Všetky odvetvia našej činnosti sú tým preniknuté. Či už filozofia, matematika, fyzika, technika, literatúra, film, divadlo, politika,  spoločenské aktivity, alebo verejný a osobný život. Všetko toto je v súčasnosti postavené na presvedčení a vychádzajúce z presvedčenia, že materiálne bytie je tým jediným, čo existuje a čo má hodnotu. Na tomto základe a v tomto presvedčení sa všetko okolo nás odohráva, a na základe toho fungujú i životy jednotlivcov. Jednoducho povedané, ľudstvo žije v akomsi sebou samým vytvorenom sne samojedinosti matérie. Na tejto báze usporiadalo celú svoju existenciu, a na tejto báze je utváraná samotná štruktúra a spôsob jeho myslenia.

   A práve tento myšlienkový a duševný svet ľudí, postavený na presvedčení samojedinosti  existencie hmotného sveta je ilúziou, v ktorej ľudstvo uviazlo a žije. To je tá „májá“, čiže ilúzia, o ktorej hovoria staré indické texty. To je tá hustá dymová clona, pre ktorú nevidíme skutočnosť tak, ako o tom hovoria starí Toltékovia.

   Ilúzia a dym nie je teda hmota samotná, ako sa  povrchne a prvoplánovo domnievajú materialisti. Ilúziou, nešťastím, dymom a kliatbou je všetko duševné bohatstvo ľudstva, postavené na falošnom základe, že hmotný svet je tým jediným, čo existuje. V tomto sne a v tejto ilúzii žije súčasný materialistický svet! Je to však len úbohá ilúzia, ním samým vytvorená a odtrhnutá od skutočnej reality. Od reality bytia, ktoré v sebe zahrnuje ako materiálnu skutočnosť, tak i skutočnosť Ducha.

   Preto milióny ľudí na našej planéte prežívajú svoje životy v ilúzii a v hustom dyme, na nesprávnom základe postaveného, myšlienkového a duševného sveta, ktorý im zastiera pohľad na skutočnú pravdu bytia. Ktorý im znemožňuje pochopiť, že za pravdou matérie sa skrýva pravda Ducha.

   O tejto pravde Ducha hovoria všetky náboženské systémy. Na ňu sa snažia poukázať a na ňu sa snažia upozorniť, aby sme sa konečne prebudili z nášho sna a z našej ilúzie. Aby nám hustý dym namáhavo nazhromaždeného duševného balastu ľudstva donekonečna nezastieral výhľad na komplexnú pravdu bytia, spočívajúcu v jej materiálno duchovnom rozmere.

   A úplne prvým krokom k tomu, aby sme konečne spoznali komplexnú realitu a prekonali ilúziu, v ktorej v súčasnosti žijeme, je si vôbec vnútorne pripustiť možnosť existencie reality Ducha. Toto je totiž niečo, čo si vnútorne materialisti ani len nedokážu pripustiť, pretože sú tak hlboko ponorení do svojej ilúzie.

   Ak ale dokážu pripustiť, že to môže byť len ilúzia a začnú si vnútorne uvedomovať, že by všetko mohlo byť inak, už len pripustenie tejto možnosti a vnútorná práca s ňou im môže sprístupniť cestu k prehliadnutiu doterajšej, ich osobnosť obmedzujúcej ilúzie, aby sa im v ich vnútri začala postupne vynárať večná, žiarivá a mieru plná realita Ducha. Realita Ducha, ktorá tu vždy bola a vždy bude! Iba my sami sme svojim iluzórnym presvedčením o jej neexistencii stratili možnosť dostať sa k nej, spojiť sa s ňou a byť konečne šťastnými a naplnenými.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Osmelené

Poľsko vyhlásilo vojnu ženám

Nejde len o potraty, ale o kontrolu nad telami a životmi.


Už ste čítali?